Súčasný ekonomický šok môže byť príležitosť na prehodnotenie dlhodobo kritizovaných európskych fiškálnych pravidiel.
členka Rady
Aká fiškálna politika je potrebná po skončení pandémie?
V dôsledku pandémie COVID-19 nastala recesia, z ktorej sa budú krajiny ešte dlho spamätávať. Akú fiškálnu politiku uplatňovať po skončení pandémie?
Sekulárna sagnácia
Pojem sekulárna sagnácia používal v súvislosti s Veľkou depresiou už v 30-tych rokoch 20. storočia Alvin Hansen, v posledných rokoch k nemu obrátil pozornosť najmä harvardský ekonóm Lawrence Summers. Summers poukázal na to, že problémom súčasných vyspelých ekonomík je absorbovanie súkromných úspor investíciami, čo možno pripísať nedostatočným investičným príležitostiam na súkromnom trhu. V tejto situácii má monetárna politika zviazané ruky, môže síce prispievať k stabilizácii finančných trhov, s ohľadom na nízke úrokové miery však nedokáže výraznejšie stimulovať dopyt. Rastie preto význam fiškálnej politiky.
Udržať si dôveru
Pandémia COVID-19 viedla k ekonomickému poklesu vyvolanému primárne poklesom na strane dopytu. Dlhové stimulovanie dopytu v snahe podporiť dopyt vedie k rastu zadlženia. Dôležitá je v prvom rade trvalá udržateľnosť dlhu. Preto je potrebné zabezpečiť, aby vláda nielen dokázala platiť úroky z prostriedkov, ktoré si požičia, ale v budúcnosti aj istinu. Ak by krajina stratila dôveru investorov, mohlo by to viesť k tzv. náhlej stopke pri poskytovaní úverov napr. už vtedy, keď ešte potrebuje úverové zdroje na prekonanie krízy. Na druhej strane, ekonómovia ako napr. Charles Wyplosz zdôrazňujú, že domácnosti nemusia hneď po zlepšení epidemiologickej situácie začať míňať úspory naakumulované počas pandémie a uskutočniť nákupy, ktoré kvôli pandémii odložili. Nedostatočný rast spotreby domácností môže následne prispieť k nízkym investíciám firiem, čo obmedzí oživenie ekonomík. Keď sa skončia pandemické podporné programy, môže dôjsť k bankrotom firiem a rastu nezamestnanosti, nesplácanie pôžičiek bankrotujúcimi firmami môže mať negatívny vplyv na stabilitu finančného sektora. V tejto situácii považujú expanzívnu fiškálnu politiku za potrebnú aj bezprostredne potom, ako sa pandemická situácia zlepší.
Obnoviť rast
Na potrebu, aby vlády upustili od svojich krátkodobých cieľov v oblasti verejného dlhu a sústredili sa na jeho dlhodobú udržateľnosť, poukazujú aj MMF a OECD. Za hlavnú úlohu fiškálnej politiky v súčasnom období považujú dôraz na obnovenie ekonomického rastu, zníženie nezamestnanosti a riešenie krízy vyvolanej COVID-19. Skúsenosti a analýzy ukazujú, že tento prístup negatívne ovplyvnil kľúčové ekonomické indikátory a snaha znížiť dlh počas recesie sa ukázala ako kontraproduktívna. Fiškálna expanzia sa považuje za potrebnú aj preto, že v prostredí nízkych úrokových mier centrálne banky môžu však nepriamo financovať, resp. zaručiť sa za časť nového dlhu, ako to urobila aj ECB a prispela tak k stabilizácii situácie na finančných trhoch. V SR sa návrhy na úpravu národných fiškálnych pravidiel premietli do predloženej novely Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Na európskej úrovni sa diskutuje o tom, ako po novom nastaviť európske fiškálne pravidlá. Napr. uznávaný makroekonóm a bývalý hlavný ekonóm MMF Olivier Blanchard navrhuje, aby európske fiškálne pravidlá nahradili fiškálne štandardy. Vyššie uvedené názory sú súčasťou prebiehajúcich diskusií o žiadúcom popandemickom nastavení fiškálnej politiky a fiškálneho rámca. Považujeme za dôležité, aby sa pri rozhodovaní o tom, aká fiškálna politika sa bude uplatňovať v najbližšom období, zohľadnili a vyhodnotili kľúčové argumenty a závery existujúcich alternatívnych názorov, a tým sa zvýšila pravdepodobnosť, že fiškálna politika pre najbližšie obdobie bude zodpovedať potrebám ekonomiky.
Zdroje
Hansen, A.H. 1939. Economic progress and declining population growth, The American Economic Review, Vol. 29, No 1. pp. 1-15
House, Ch., Proebsting, Ch., Tesar, L. 2017. Austerity in the aftermath of the Great Recession, CEPR
Summers, L. H. 2016. The age of secular stagnation: What it is and what to do about it. Foreign affairs, 95(2), 2-9.
Wyplosz, Ch. 2020. The Euro Area After COVID-19, European Parliament, dostupné na internete: https://www.europarl.europa.eu/cmsdata/214969/01.WYPLOSZ_final.pdf
OECD warns governments to rethink constraints on public spending