Dôchodková reforma

Najhorší výsledok dôchodkovej reformy by bol, ak by sme zvýšili vek odchodu do dôchodku a udržateľnosť systému by sa výrazne nezlepšila. To by sa stalo, ak by deti poukazovali rodičom minimálne 20 percent dôchodkových odvodov, čiže by sa dôchodkový systém pripravil o väčšinu zdrojov, ktoré získame zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.

Na vývoj dlhodobej udržateľnosti, ktorá je v súčasnosti v pásme vysokého rizika, budú vplývať dva základné faktory. Prvým je konsolidácia verejných financií, druhým prijímanie opatrení (reforiem), ktoré majú potenciál dlhodobo ovplyvniť vývoj verejných financií, napríklad dôchodková reforma.

Podľa odhadu RRZ navrhovaný rozpočet v kombinácii s dôchodkovou reformou spĺňajúcou kritériá podľa Plánu obnovy a odolnosti, by sa udržateľnosť dostala na hranicu pásma vysokého a stredného rizika. Samotný rozpočet v scenári RRZ však udržateľnosť zhoršuje. Ak by sa dôchodková reforma neprijala, udržateľnosť by sa výrazne zhoršila, k úrovni 6 % HDP. Tento scenár teda podčiarkuje akútnosť potreby prijatia všetkých troch avizovaných fiškálnych reforiem (výdavkové limity, modernizácia dlhovej brzdy a finančná stabilizácia dôchodkového systému).

V prípade neprijatia kľúčových fiškálnych reforiem (zlepšenie finančnej stability dôchodkového systému znovuzavedením dôchodkového automatu, ústavné ukotvenie výdavkových limitov a zefektívnenie dlhovej brzdy) by došlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti, a to aj napriek ušetreniu celej výdavkovej rezervy. Ak by sa mal vplyv neprijatia reforiem plne kompenzovať, cielený deficit pre 2022 by mal byť max. 4,0 % HDP.