Konštatovali sme:

1. Výška rodičovského dôchodku bude v prípade jeho zavedenia závisieť od príjmu detí, ktoré budú rodičom na dôchodku “zasielať” 2,5% svojej hrubej mzdy. Výška rodičovského dôchodku rodiča tak má rásť s vyšším počtom detí ako aj vyššími príjmami detí.
2. V individuálnych údajoch Sociálnej poisťovne však možno pozorovať, že v priemere sa zvyknú na trhu práce lepšie uplatniť tie deti, ktorých rodičia majú vyššie dôchodky. Pri rovnakom počte detí platí, že desať percent dôchodcov s najvyšším dôchodkami by tak v priemere dostávalo takmer dvakrát vyšší rodičovský dôchodok ako desať percent dôchodcov s najnižšími dôchodkami.
3. S vyšším počtom detí by priemerná výška rodičovského dôchodku rástla. Tento efekt by bol najvýraznejší u rodičov s jedným alebo dvoma deťmi. Pre rodičov s viac deťmi by bol priemerný prírastok rodičovského dôchodku s každým ďalším dieťaťom menší. Hlavným dôvodom je, že s rastúcim počtom detí rastie (od tretieho dieťaťa) aj podiel detí, ktoré neodvádzajú poistné na sociálne poistenie.
4. S rastúcim počtom detí v rodine by sa však situácia výrazne zmenila predovšetkým pre 10 % dôchodcov s najnižším dôchodkom, pre ktorých by výška rodičovského dôchodku začala zaostávať za poberateľmi vyšších dôchodkov s rovnakým počtom detí. Päť detí týchto dôchodcov by tak v priemere spoločne „zaslalo“ približne rovnaký rodičovský dôchodok ako dve deti priemerného rodiča s dvomi deťmi.
5. Napriek tomu, že výška rodičovského dôchodku rastie v eurovom vyjadrení s výškou dôchodku, z pohľadu celkového prerozdelenia dôchodkov nemá opatrenie zásadný vplyv na nerovnosť v dôchodkovom systéme. Dôvodom je skutočnosť, že nárast nerovnosti v príjmoch je kompenzovaný vyšším počtom detí u nižšie príjmových skupín.