„Základnou poučkou modernej fiškálnej politiky je vyrovnávať stabilitu ekonomického vývoja. RRZ dlhodobo kritizovala nastavenie slovenskej predkrízovej hospodárskej politiky, ktorá sa riadila úplne opačným princípom: v dobrých časoch nešetrime, ale podeľme sa s ľuďmi. To spôsobuje potom menšiu možnosť pomôcť ekonomike v ťažkých časoch.

Zlý stav verejných financií nás prirodzene motivuje k tomu, aby sme so stimulom nepreháňali a sledovali aj dlhodobé zdravie verejných financií. A teda skôr stimul presunúť z budúcnosti (keď sa ekonomika môže dokonca prehrievať kvôli silnému prílevu eurofondov) do prítomnosti napríklad skorším realizovaním verejných investícií.

A tiež “investíciami“ do ochrany produkčnej kapacity ekonomiky adresným a jednorazovým stimulom do najviac postihnutých sektorov alebo smerujúci k dobiehaniu krízou spôsobenému zaostávaniu vo vzdelaní.

Naopak, plošné helikoptérové peniaze v tejto kríze by mohli byť extra neefektívne, pretože kríza nevplýva utlmujúco na ekonomiku plošne, ale výrazne rozdelila ekonomiku na víťazov a porazených.“

Druhú čásť článku predsedu RRZ J. Tótha Ako konceptuálne rozmýšľať o fiškálnych stimuloch v čase krízy nájdete TU.