Slovenské verejné financie prešli za posledné roky už pred krízou výrazným zhoršením udržateľnosti, vďaka ktorému sa dostali z pásma nízkeho rizika do pásma vysokého rizika, a preto sú považované za dlhodobo neudržateľné.

RRZ konštatovala, že vládou cielený deficit na úrovni 3,8% HDP do konca roku 2024 bez prijatia dôchodkovej reformy by mohol zhoršiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií o 0,5 percenta. Verejné financie by tak nielen naďalej zostali v pásme najvyššieho rizika, ale riziká pre ich udržateľnosť by sa ešte zvýšili.

V rokoch 2022 až 2024 môže ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z Plánu obnovy a eurofondov.

RRZ preto naďalej odporúčala v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v 2022 a to na úrovni 0,5 % HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne 1 % HDP.

Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti by bolo potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému tak, ako to vláda avizuje v programe stability a Pláne obnovy SR.

RRZ odporúčala, aby vláda predstavila jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3% HDP a zároveň zlepšiť udržateľnosť verejných financií bezpečne do pásma stredného rizika.

Takéto zlepšenie udržateľnosti by vláda mohla dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu a zároveň prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napr. dôchodkovou reformou.

Celý analytický materiál aj jeho stručné zhrnutie nájdete TU.