V debate o nastavení dôchodkového systému v kontexte starnutia populácie sa spomínal predovšetkým jeho vplyv na budúce výdavky verejných financií, najmä náklady na starobné dôchodky. Parametre dôchodkového systému však ovplyvňujú aj vývoj celej ekonomiky, a teda majú vplyv aj na celkovú životnú úroveň populácie.

Využitím projekcií RRZ a Európskej komisie (Ageing report 2021) sme pripravili simuláciu vplyvu dvoch nastavení dôchodkového systému na vývoj potenciálu ekonomiky a porovnali ich s predpokladaným vývojom EÚ 27 a Česka.

Prvý scenár počítal s aktuálnym nastavením dôchodkového systému, teda zastropovaným vekom odchodu do dôchodku s tým predpokladom, že faktor dôchodkového veku by zohrával rovnakú úlohu ako doteraz pri rozhodovaní, či zostať pracovať. V druhom scenári bol dôchodkový vek naviazaný na vývoj strednej dĺžky života tak ako pred rokom 2019.

Výsledok analýzy ukázal, ako by sa zmenil vývoj potenciálneho HDP na obyvateľa, ak by v roku 2019 nedošlo k zmene dôchodkových pravidiel resp. ak by sa opäť zaviedol mechanizmus naviazania veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Dôvodom odlišného vývoja v oboch scenároch bola najmä participácia na trhu práce.

Upozornili sme, že Slovensko bude zasiahnuté starnutím populácie výrazne tvrdšie, ako väčšina ostatných krajín EÚ, čo sa prejaví aj na prepade participácie na trhu práce – bez migrácie, zastropovanie veku odchodu do dôchodku v čase najväčšieho starnutia populácie trvalo odčerpáva z trhu práce ľudí, ktorí by – s ohľadom na nárast očakávanej dĺžky života – mohli byť ekonomicky aktívni.

Celý text článku na blogu nájdete TU.