8

Covidový
rok

Vývoj verejných financií 2021 bol ovplyvnený veľkou neistotou vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu ochorenia COVID-19.

Zhoršená epidemiologická situácia si vyžadovala opakované zavádzanie pre ekonomiku reštriktívnych opatrení, ako aj vynakladanie zvýšených výdavkov na podporu ekonomiky a financovanie nákladov na testovanie a očkovanie obyvateľstva. Na druhej strane aj vďaka podporným opatreniam vlády prišlo k rýchlejšiemu zotavovaniu ekonomiky oproti prvotným konzervatívnym odhadom.

Najvýraznejšie odchýlky v hospodárení verejnej správy v roku 2021 oproti predpokladom rozpočtu boli priamo spojené s neistotou vyplývajúcou z pandemickej situácie.

Na strane pozitív prišlo k navýšeniu daňových a odvodových príjmov o 1,9 mld. eur (1,9 % HDP), najmä z dôvodu vyššieho než predpokladaného výnosu daní v roku 2020, ktorý sa následne premietol aj do nárastu príjmov v roku 2021. Naopak negatívne bol deficit verejnej správy ovplyvnený nárastom čerpania výdavkov v súvislosti s opatreniami na riešenie pandémie, ktoré po zohľadnení rezervy navýšili deficit rozpočtu o 1,9 mld. eur (1,9 % HDP).

Verejná správa, pre účely posudzovania vývoja verejných financií, pozostáva z ústrednej správy (štátny rozpočet, príspevkové organizácie a iné subjekty ústrednej správy), Sociálnej a zdravotných poisťovní a územných samospráv (obce a VÚC).

K odchýlke výsledného hospodárenia od cieľa rozpočtu prispeli vo výraznej miere aj iné faktory, ktoré priamo nesúviseli s pandemickou situáciou. Nečerpanie kapitálových výdavkov štátneho horozpočtu (ŠR) znamenalo úsporu vo výške 0,8 mld. eur (0,8 % HDP), pozitívny vplyv na úrovni 0,6 mld.eur (0,6 % HDP) vyplynul z lepšieho než rozpočtovaného hospodárenia samospráv a ostatných subjektov verejnej správy (VS). Na druhej strane, úhrada cla do rozpočtu EÚ.

Opatrenia vlády na riešenie pandémie navýšili deficit o sumu 1,9 mld. eur (1,9 % HDP). Rozpočet síce  obsahoval  rezervu  na  krytie  negatívnych  vplyvov  pandémie  v sume 1 mld. eur, jej úroveň však nepostačovala na kompenzovanie dodatočných nákladov na riešenie pandémie. Celková úroveň vynaložených nákladov dosiahla objem 3,3 mld. eur (3,4 % HDP), po odpočítaní refundácií z EÚ fondov a časového rozlíšenia niektorých výdavkov bol dopad na saldo VS v roku 2021 vo výške 2,9 mld. eur (3,0 % HDP), z čoho prevažnú väčšinu tvorili jednorazové opatrenia bez vplyvu na štrukturálny deficit.

Zdroj: podkladové údaje Štatistického úradu SR (ŠÚ SR), Ministerstva financií SR (MF SR) a prepočty RRZ.


V najvýraznejšej miere deficit VS navýšili opatrenia na podporu ekonomiky vo výške 1,9 mil. eur (2,0 % HDP).

Išlo najmä o podporné schémy na udržanie zamestnanosti (tzv. kurzarbeit) ako aj dodatočnú pomoc v podobe ďalších opatrení na podporu ekonomiky ako preplácanie nájmov, podpora firiem v cestovnom ruchu a dotácie v oblasti kultúry. V rámci výdavkov Sociálnej poisťovne došlo k predĺženiu vyplácania dávok karanténnej PN a pandemickej OČR, ako aj poberania dávky v nezamestnanosti. Ďalšími opatreniami v sociálnej oblasti bolo vyplatenie jednorazového príspevku pre deti rodinám v hmotnej núdzi ako aj jednorazové navýšenie rodinných prídavkov.

Výdavky vlády na riešenie pandémie mimo opatrení na podporu ekonomiky navýšili deficit VS v sume 952 mil. eur (1,0 % HDP). Tieto výdavky zahŕňali náklady na testovanie a na očkovanie vrátane príspevku. Ostatné opatrenia na riešenie pandémie predstavovali najmä príplatok za prácu na COVID oddeleniach, výdavky na hospodársku mobilizáciu a nákup zdravotníckeho materiálu a mali negatívny vplyv na saldo vo výške 203 mil. eur.