3

Verejný
dlh

Hrubý dlh dosiahol úroveň 62,2 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň dlhu

Medziročný nárast dlhu o 3,3 p.b. HDP zároveň znamená, že sa dlh ďalej vzdialil od najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy na úrovni 56 % HDP. K nárastu dlhu prispel okrem vysokého deficitu rozpočtu aj nárast hotovostnej rezervy štátu medziročne o 1,7 p.b. HDP.

Z uvedeného dôvodu je z hľadiska posúdenia vývoja dlhu vhodnejšie sledovať vývoj čistého dlhu, ktorý narástol v menšej miere o 1,7 p.b. na úroveň 51,3 % HDP.

Vývoj hrubého dlhu vs. sankčné pásma dlhovej brzdy

Zdroj: ŠÚSR, Prepočty RRZ – Dlhová brzda

Slovenské verejné financie neboli pripravené na krízu, a to ani z pohľadu výšky salda ani úrovne dlhu verejných financií. Do krízy sme vstúpili s odhadovaným deficitom 2,5 % HDP, ktorý je už  veľmi blízko hraničného maastrichtského kritéria deficitu na úrovni 3 % HDP. Táto úroveň už neposkytuje dostatočný manévrovací priestor ani na väčšie cyklické výkyvy ekonomiky, už vôbec na veľké krízy.

Ak by sa pred krízou splnilo vládou odsúvané dosiahnutie strednodobé cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu, celkový deficit by bol v roku 2020 nižší o 2,2 mld. eur (2,4 % HDP). Alternatívne by sme mohli v krízovom roku poskytnúť o to väčší jednorazový stimul, pri výrazne lepšom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií.“ Zdroj RRZ, Hospodárenie rozpočtu verejnej správy v roku 2020, apríl 2021

Hrubý dlh verejnej správy pri splnení MTO a využití nadpríjmov (v % HDP)

Zdroj: ŠÚSR, Prepočty RRZ – Dlhová brzda